Príbeh

Dvaja muži, obaja ťažko chorí, zdieľali rovnakú nemocničnú izbu. Jeden z nich si smel každé popoludnie na hodinu sadnúť, aby napomohol vysávaniu tekutín z pľúc. Jeho posteľ stála hneď vedľa jediného okna v miestnosti. Druhý muž musel celé dni stráviť ležaním na chrbte. Obaja sa spolu rozprávali celé hodiny. Rozprávali si o svojich ženách a rodinách, domovoch, prácach, o svojich zážitkoch z vojny, o svojich dovolenkách... 

Každé popoludnie, keď sa ten pri okne mohol posadiť, trávil čas popisovaním svojmu spolubývajúcemu všetko, čo vidí vonku. Muž na druhej posteli začal postupne žiť pre tie hodinové úseky dňa, kedy sa jeho svet mohol rozšíriť a oživiť o všetko dianie a farby vonkajšieho prostredia. Okno ponúkalo pohľad na nádherné jazero. Kačice a labute plávali po vode, zatiaľ čo deti sa hrali s modelom lodí. Mladí milenci kráčali ruka v ruke medzi kvetinami a v diaľke sa rozprestieral pohľad na panorámu mesta. Počas popisovania všetkých podrobností zatváral si muž, ďalej od okna oči a predstavoval si celú scenériu. Jedného hrejivého popoludnia opísal muž pri okne okoloidúci sprievod. Hoci jeho spolubývajúci nemohol počuť kapelu - mohol ju pozorovať zrakom svojej mysle, vďaka spoločníkovi pri okne a jeho pestrému popisu. Ubiehali dni, týždne, mesiace. Jedného rána zdravotná sestra priniesla do izby vodu na umytie oboch pacientov. Našla však telo bez života, telo muža na posteli pri okne, ktorý zomrel pokojne v spánku. Zavolala pomocníkov, aby telo odniesli. 

Hneď, ako sa to zdalo prijateľné, opýtal sa druhý muž, či by mohol byť posunutý na posteľ pri okne. Zdravotná sestra s radosťou zariadila výmenu a keď sa uistila, že leží pohodlne, nechala ho na izbe osamote. Pomaly a bolestivo sa oprel o jeden lakeť, aby sa prvýkrát za svoj pobyt pozrel na naozajstný svet vonku. Všetkými silami sa predklonil pre najlepší výhľad. Ale uvidel tam len na holé múry. Muž sa spýtal zdravotnej sestry, čo viedlo jeho zosnulého spolubývajúceho k popisu takého nádherného vonkajšieho sveta. Sestra odpovedala, že ten muž bol slepý a nemohol vidieť ani tú stenu. Povedala: "Možno vás chcel len povzbudiť".